Vznik nových základných organizácií
Slovenského zväzu záhradkárov





Kluby

ZO SZZ Klub Aranžovania kvetov

ZO SZZ Klub liečivých rastlín

ZO SZZ Klub Skalničkárov

ZO SZZ Klub Ovocinárov

ZO SZZ Bonsaj klub

ZO SZZ Citrus klub



Oznamy




Kontakt



U Záhradkárov - ponuka



Kniha
Ing. Eduard Jakubek a kolektív
50 rokov organizovaného záhradkárstva




Archív



Fotky a akcie



Kniha návštev

















Práca záhradkára v mesiaci október

Znížením denných teplôt v okrasnej a úžitkovej časti záhradky nastáva obdobie vegetačného pokoja. Lístie z ovocných a listnatých drevín opadáva. Jednoročné výhonky vyzrievajú, len koreňová sústava pokračuje v raste. Najdôležitejší je príjem draslíka. Pred príchodom silnejších jesenných mrazov oberáme zimné odrody jabĺk a hrušiek. Na skladovanie používame len zdravé chorobami a škodcami nepoškodené ovocie. Orechy dobre vysušíme, lebo jadrá orechov plesnivejú.

Značnú pozornosť venujeme výsadbe ovocných stromčekov. Jeseň je najvhodnejším obdobím na výsadbu všetkých ovocných druhov. Stromčeky sadíme do vopred pripravených jám, tak aby miesto očkovania po výsadbe bolo nad povrchom pôdy. Ovocné stromčeky po zakúpení najprv namočíme na 6 – 12 hodín do vody. Predtým im mierne skrátime korienky. Nadzemnú časť t. j. ponechané výhonky skracujeme vždy až v predjarnom období. Pri výsadbe postupujeme tak, že stromčekom mierne potrasieme, aby sa medzi korene dostala jemná, drobnohrudkovitá zemina. Korene stromčeka sa nesmú dostať k priemyselným a organickým hnojivám. Po utlačení zeminy nalejeme ku každému stromčeku jedno vedro vody. Po jej vsiaknutí nahrnieme ku stromčekom zeminu do výšky asi 25 cm. Citlivejšie druhy obalíme papierom alebo vrecovinou. Na výsadbu používame zdravý biologický materiál, odrody rezistentné voči chorobám a škodcom. Jablone na slaborastúcich podpníkoch M 9 a M 27 vysádzame na vzdialenosť 3 – 4 x 1 – 2,5 m, podľa tvaru a spôsobu pestovania. Širšiu vzdialenosť výsadby volíme, ak odrody jabloní sú naštepené na bujnejšie rastúcich podpníkoch, napr. na podpníku MM 106. Pri takomto spôsobe pestovanie v tvare voľne rastúceho stromčeka ich pestujeme v spone 4 - 5 x 4 - 5 m. Hrušky naštepené na slaborastúcom dulovom podpníku vysádzame na vzdialenosť 3 – 4 x 2 – 2,5 m. Pokiaľ sú naočkované na bujnejšie rastúcich podpníkoch sadíme ich na vzdialenosť 5 – 6 m. Marhule, broskyne, slivky naočkované na slivkových podpníkoch vysádzame v spone 4 – 5 m. Čerešne vyžadujú pri výsadbe väčšiu vzdialenosť sadíme ich od seba 5 – 7 m. Višne pestujeme v spone 4 x 3 – 5 m. Drobné ovocie, ako sú kríčkové ríbezle a egreše vysádzame od seba na 1,5 – 2 m. Do pôdy ich dávame o 5 – 10 cm hlbšie, ako boli dopestované v škôlkach, aby sme dosiahli ich bohatšie zakorenenie. Stromčekové tvary ríbezlí a egrešov sadíme od seba na vzdialenosť 1 m. Maliny vysádzame od seba na vzdialenosť 0,5 – 0,7 m. Po výsadbe ich skrátime na výšku 30 – 50 cm. Černice sadíme od seba na 2 – 2,5 m. Z menej známych ovocných druhov vysádzame liesku veľkoplodú, drienky, jarabinu čiernoplodú, čučoriedky, rakytník rešetliakovitý. V záhradkových osadách novovysadené stromčeky chránime pred ohryzom králikmi tak, že ich obalíme vrecovinou a chránime dreveným, prípadne drôteným pletivom.

Drevnatými odrezkami rozmnožujeme ríbezle a listnaté okrasné dreviny. Z vybratých materských kríkov berieme odrezky dlhé 20 – 25 cm. Odrezky zapichávame na pripravené záhony v spone 50 x 15 – 20 cm tak, že na povrchom pôdy ponechávame len jeden púčik.

V zeleninárskej časti záhradky ukončíme zber koreňovej zeleniny, ktorú očistíme od zvyšku pôdy, odstránime listovú ružicu, pričom ponechávame iba vegetačný vrchol. Uskladňujeme ju v dobre vetrateľnej pivnici, najlepšie v čistom riečnom piesku alebo v pareniskovej zemine premiešanej s rašelinou. Zelené rajčiaky uložíme vo svetlej miestnosti, kde postupne dozrievajú. Niektoré druhy zelenín (ružičkový kel, hlávkový kel), ktoré sú odolnejšie proti mrazom, ponechávame cez zimné obdobie voľne na záhonoch. Môžeme ich prikryť ochranným materiálom, napr. čečinou.

Úžitkovú časť záhradky zrýľujeme. Každé 3 – 4 roky sa snažíme do pôdy zapracovať organické hnojivá, najlepšie maštaľný hnoj alebo dobre vyzretý kompost. V rokoch nehnojenia organickými hnojivami môžeme do pôdy zapracovať vápno – mletý vápenec.

Strúčiky cesnaku pred výsadbou moríme v 5 % roztoku Sulky proti háďatku zhubnému. Cesnak sadíme na vzdialenosť 20 – 30 x 5 – 8 cm do hĺbky asi 8 cm.



Práca záhradkára v mesiaci január



Práca záhradkára v mesiaci február



Práca záhradkára v mesiaci marec



Práca záhradkára v mesiaci apríl



Práca záhradkára v mesiaci máj



Práca záhradkára v mesiaci jún



Práca záhradkára v mesiaci júl



Práca záhradkára v mesiaci august



Práca záhradkára v mesiaci september



Práca záhradkára v mesiaci október



Práca záhradkára v mesiaci november



Práca záhradkára v mesiaci december